Dámske šály a pánske šály, módny doplnok

Viskóza

Viskóza sa vyrába z celulózy, čo je organická zlúčenina, ktorá je obsiahnutá v bunkových stenách rastlín. Z celulózy sa vlákna viskózy získavajú regeneráciou, tj chemickým a mechanickým spracovaním.

Obyčajné viskózové vlákno je menej pevné ako bavlna, a to obzvlášť v mokrom stave, ale modifikované druhy sú oproti bavlne dvojnásobne pevnejšie. Vlákna sa vyrábajú lesklé alebo matované a rôzne jemné. Ľahko sa bielia aj farbia.

Šály z viskózy sú príjemné na dotyk, majú dobrú savosť a nemačkavosť. Viskóza sa používa všade tam, kde sú žiadané vlastnosti prírodného hodvábu, ale výrobky nemajú byť príliš drahé. Viskóza sa zvykne nazývať aj umelý hodváb.

Hodváb

Pojmom hodváb sa označuje predovšetkým prírodný hodváb, avšak v súčasnosti sa tiež zo synteticky vyrobených textilných vlákien vyrábajú tkaniny vo forme hodvábu umelého.

Prírodný hodváb sa získava rozvinutím kukly motýľa priadky morušovej (Bombix mori). Priemerná dĺžka takto získaného vlákna dosahuje 3 až 4 km. Hoci sa na celosvetovom trhu veľmi dobre presadil syntetický hodváb, prírodný hodváb dodnes zostáva významnou surovinou pre odevné výrobky, a to nielen pre svoj exkluzívny vzhľad a dotyk, ale aj pre svoje praktické vlastnosti. V lete šály z hodvábu príjemne chladí, v zime hreje a dobre saje pot.

Vlna

Väčšina priadzí sa v súčasnosti mieša s umelými vláknami, menšia časť sa srsťou iných zvierat (kašmírskej alebo angorskej kozy alebo so srsťou ťavy) a výnimočne sa mieša aj s bavlnou. Produkcia vlny je šetrná k životnému prostrediu a je založená na princípe obnoviteľných zdrojov.

Z jednej ovce sa získa okolo 3 kg vlny ročne, niektoré druhy oviec vyprodukujú až 18 kg vlny za rok. Rúno, čiže celá ovčia srsť po ostrihaní, sa následne rozdelí do rôznych kvalitatívnych tried.

Zvláštna štruktúra reťazcovej molekuly dáva vláknu vlny hrejivosť a priedušnosť a vynikajúcu pružnosť a ohybnosť. Vlna je preto takmer nekrčivá. Iba z menšej časti svetovo vyprodukovanej vlny sa vyrába čisto vlnená priadza.

Kašmírová vlna

Kašmír patrí k najjemnejším textilným vláknam. Získava sa z jemnej a hrejivej podsady – vnútornej časti srsti kašmírskych kôz žijúcich najmä v Himalájach vo výškach od 3000 do 4500 metrov nad morom. Pôvodne sa tieto kozy chovali iba v indickom štáte Kašmír, ale dnes ich nájdeme aj v Tibete.

Na svetový trh sa dostávajú rôzne kvality Kašmírových šálov, líšiace sa hrúbkou vlákna. Posudzovanie kvality je navyše sťažené tým, že ovčia vlna a Kašmír sa dajú od seba rozoznať len pod mikroskopom.

Kašmírska priadza je cenená pre svoju ľahkosť, jemnosť, lesk a hrejivosť. Cena Kašmíru mnohonásobne prevyšuje cenu ovčej vlny, produkcia vlny je veľmi obmedzená. Na jedno zviera totiž pripadá ročný výnos len okolo 90 gramov.

Kašmír sa často spracováva ako zmes s vlnou z oviec a hodvábu. Pretože sa jedná o vzácny a drahý materiál, navyše ťažko rozoznateľný od jemnej podsadovej jahňacej vlny, často je táto jahňacia vlna za kašmír vydávaná.

Pašmína

Pojem pašmína sa odvodzuje od perzského pojmu "pashm" (vlna), neoznačuje však žiadnu špecifickú vlnu. V Indii a v Nepále sa slovo pašmína často používa ako synonymum pre Kašmír, ale tiež veľmi voľne pre všetky ostatné šály (vrátane tých, ktoré sú vyrobené z viskózy, vlny apod.). Na Západe zdomácnel pojem pašmína ako označenie pre šály vyrobené najmä v Indii či Nepále, často väčšej veľkosti.

Vzhľadom na to, že Kašmír (srsť z kašmírskej kozy) je vzácny a drahý, drvivá väčšina šálov, ktoré sú v Nepále či Indii označované ako 100% pašmína či kašmír, sú vyrábané z vybranej podsadovej vlny jahniat žijúcich vo vysokých nadmorských výškach (nie zo srsti vysokohorských kôz).

Táto podsadová vlna je obzvlášť hrejivá a jemná – je to vynikajúca izolačná vrstva pre vysokohorské podmienky. Najkvalitnejšia podsadová vlna sa získava od mladých jahniat, z partie pod krkom.

Existuje mnoho rôznych kvalít podľa jemnosti vybranej vlny. Na indickom trhu možno nájsť zmes tejto kvalitnej extra jemnej jahňacej vlny s Kašmírom, výnimočne aj Kašmír ako taký. 

V Kašmíre vyrábajú šály tradične zo špeciálne vybranej (extra jemnej, ale pritom pevnejšej) podsadovej vlny vysokohorských jahniat, ktorá je tkaná do neuveriteľne tenkých a jemných šálov. 

Akryl

Je syntetický polymer, ktorý sa používa na výrobu rôznych druhov výrobkov, ako sú napríklad odevy, šály, šatky, a výrobky pre outdoorové aktivity. Je to tvrdý a odolný materiál, ktorý je schopný odolávať vysokým teplotám a nárazom.

Akryl sa vyrába z monomeru zvaného metakrylát, ktorý sa polymerizuje, aby sa vytvoril akryl. Tento proces zahŕňa spojenie malých molekúl do väčších štruktúr, čo vedie k vytvoreniu pevného a odolného materiálu.

Akryl má mnoho výhod, ako napríklad vysoká pevnosť a odolnosť voči nárazom, dobrá tepelná odolnosť a schopnosť odolávať UV žiareniu. Je odolný voči poveternostným vplyvom a vode, čo je dôležité pre výrobky, ktoré sa používajú vonku. Akryl má tiež dobrú schopnosť tlmiť nárazy, čo je dôležité pre bezpečnosť výrobkov.